Vôbec som nemal v pláne písať tento blog, pretože sa vôbec netýka konceptu, ktorý na tejto stránke nádjete, ale povedal som si, že je potrebné raz a navždy rozptýliť všetky dohady, pripomienky a hlavne Vaše otázky ohľadne našej viery. Tento článok budem písať nekoncepčne, to čo ma napadne to v ňom budem písať presne v danom momente, preto budem možno sem tam preskakovať z témy na tému. Ale chcem zachovať 100% autenticitu článku. Takže poďme na to.

Vesmírni ľudia, nevesmírni ľudia? Dookola počúvam v čo veríme, v čo neveríme a podobne. Či veríme v boha, či sme kresťania a prečo boha nenazývame bohom. Nikdy som v mojej rodine nebol vedený k tomu, aby som chodil do kostola. A hlavne vždy som sa v mojom živote choval a riadil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Poznám desatoro, poznám 7 smrteľných hriechov a bez toho, aby som sa nimi riadil, ich podvedome dodržiavam. Prečo? Pretože to mám takto nastavené v mojej hlave v mojom živote. Verím v tom, že nad nami je vyššia moc. Verím v to, že sme všetci unikátni a jedineční.

Môj názor je ten, že všetci ľudia, ktorí veria vo vyššiu moc, vlastne veria v to isté. Len každý tú svoju vyššiu moc volá inak. Povedzme si ako je napísaný začiatok Biblie? „Na počiatku bolo svetlo“… Myslím, že nemusím písať ďalej. Toto tvrdenie vôbec neodporuje vedeckému tvrdeniu „Veľký Tresk“. V Biblii sa nepíše ako dlho trvalo stvorenie sveta (áno je tam uvedené „deň“, ale nikde nie je uvedené koľko ten deň trval). Takže postupnosť vzniku zeme, ktorá je popísaná v Biblii je podobná postupnosti, ako to vykladajú vedecké štúdie.

Ale vrátim sa k tomu, ako kto nazýva vyššiu moc. Opakujem, verím. Ale na to, aby som bol v kontakte s tým, čomu verím, nepotrebujem sprostredkovateľov. Že nechodím do kostola? No a čo. Ako volám svojho boha? Dnes mu hovorím vesmír, zajtra mu budem hovoriť láska, v utorok mu budem hovoriť Boh. Niekto iný ho volá Alah, ďalší Budha. Tak ako to vlastne je? Ktorý je ten správny? Podľa mňa je to to isté, len každé náboženstvo má svoj správny výklad a volá ho po svojom. Ja som sa slobodne rozhodol, že sa nezaškatuľkujem do žiadnej viery. Verím v život po živote. V akej forme? To ešte neviem, ale verím a viem, že moja duša sa po tomto živote posunie ďalej. Možno do paralelného vesmíru, možno sa vráti do minulosti, odíde do neba (dúfam 🙂 ), alebo budem žiť niekde v budúcnosti. To nikto nevie a dozvie sa to v ten správny čas.

Krásne to píše vo svojej knihe aj Hirax. Prečítajte si Šlabikár Šťastia. Mám na veci podobný pohľad – nie úplne rovnaký, ale podobný. Na záver dodám len jedno. Každý si môže veriť v čo chce. Verme si v čo chceme, ale verme. Hlavne verme sami v seba, svoje schopnosti a to, že dokážeme v živote všetko po čom túžime. Máme slobodnú voľbu. A hlavne žijme podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pretože ak by sme všetci žili takto, nepotrebovali by sme žiadne doktríny, žiadne zákony a príkazy.

Poznáte 7 smrteľných hriechov?

  1. Pýcha
  2. Lakomstvo
  3. Závisť
  4. Hnev
  5. Smilstvo
  6. Obžerstvo
  7. Lenivosť

S čistým srdcom vyhlasujem, že ich nekonám a verím, tomu že hriechy z minulosti odčiňujem dobrými skutkami, ktoré konám.