Mal som 25 rokov. Konečne som si po takmer roku urputného hľadania našiel stabilnú prácu. Písal sa rok 2006, Marec. Ja som začal pracovať ako manažér predajne Slovak Telecom. Píšem to s Telecom pretože vtedy to bol ešte Slovak Telecom. Presne 8.3. čiže osem dní po mojom nástupe sa názov zmenil. Neskôr som sa dozvedel, že som bol historicky posledným zamestnancom, ktorý začal pracovať v spoločnosti Slovak Telecom. Potom to už boli všetci T-Comáci.

To ste mali vidieť. Ja som bol s tým ok, ale tetušky (moje tetušky), ako som ich volal, ktoré tam pracovali ešte z čias Slovenských Telekomunikácií s tým mali trošku problém. Ja som im vtipne – ako inak – vravel, že nič sa nedeje, veď sa budete do telefónu „hlásiť“ ako Ty Kôň. Aj tak si to nikto nevšimne. Možno z Vám niekto z druhej strany odpovie. JA KÔŇ??? TY KÔŇ!!! Ale tento príspevok nemá byť primárne určený k tomu, aby som Vám písal o hásení sa do telefónu.

Čas postupne išiel a mne sa podarilo z tejto najmenšej predajne vo východoslovenskom regióne urobiť šťuku v rybníku plnom kaprov. Toto prirovnanie raz použil môj neskorší kolega a mne sa to celkom páči. Predajňa, ktorá mala vo svojom portfóliu mestá ako Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce… Doslova v tom čase hladové doliny s neskutočne zlou infrakštruktúrou, čo sa telekomunikačných káblov týka, zrazu začala v počte aktivovaných služieb a mesačného obratu prekonávať predajne v Prešove, Poprade, Michalovciach, Humennom. Jediný, kto bol vždy pred nami boli dve Košické predajne, čo bolo v tom čase pochopiteľné.

Priznám sa v čase keď som nemal stále zamestnanie, resp. som sa hľadal čo by som chcel robiť a kde som bol na tom psychicky dosť zle. Keď som počas roka bol na úrade práce, v dvoch rôznych zamestnaniach, bolo toto niečo ako balzam na moju ubolenú dušu. Počas toho roka som bol pre celé svoje okolie neschopná NULA. Čo bolo ale omnoho horšie, bol som NULA aj sám pred sebou. Mojej vtedajšej partnerke to celkom vyhovovalo. Mala ma totálne v hrsti. Bol som submisívnejší ako Anastazia vo filme 50 odtieňov. Teraz nemyslím sexuálnu stránku ale partnerskú. Moje slovo nemalo žiadnu váhu. Moje názory boli prach vo vetre.

Nová práca a hlavne s ňou spojené nové úspechy mi dvihli sebavedomie. Ale pozor!!! Žiadna prehnaná sláva mi do hlavy nestúpla. Pochádzam zo skromnej rodiny. Z rodiny kde sme veľmi dlho museli žiť z 1 platu môjho ocka. Z rodiny kde živiteľ v čase keď som mal 17 rokov dostal tzv. mŕtvicu a naša rodina prišla zo dňa na deň o hlavný zdroj príjmu. Už v tom čase keď som chodil na strednú školu som po nociach chodil s firmou Piepenbrock (alebo tak nejak sa volala) tepovať koberce do bánk (také hĺbkové čistenie) a tiež vysávať do hotelov. V noci do cca 4-5 rána. Potom hodinka dve spánku a šup do školy. Viem veľmi dobre čo je to vážiť si všetko čo človek má a čo človek dosiahne. So všetkou pokorou.

Ale k veci. Takže zrazu som prestal byť ten utiahnutý Róbert, ktorý vždy sedel niekde v kúte bez sebavedomia s myšlienkami, že musí držať hubu a krok, veď by mal byť vlastne šťastný, že je s tým s kým je. Veď kto iný by s takým človekom, s takým výzorom bol. No hej, presne takto som sa ja kedysi „miloval“. Môj vzťah so mnou bol všetko, ale láska to určite nebola. Takže som začal vyjadrovať svoj názor. Začal som meniť svoje správanie. Zrazu bolo počuť ako hovorím, bolo vidieť čo konám a čo sa stalo? Každý správny partner by sa v tej chvíli postavil za Vás a podporoval Vás. Ale čo som chcel, keď som s tou správnou nebol? Proste sa zo mňa stal hajzel. Prečo? Z jedného jediného dôvodu, pretože so sa ZMENIL!!!! A ako som sa zmenil? Prestal som sa správať tak ako to odomňa niekto iný očakával. Prestal som sa správať tak ako to chcel niekto iný a začal som sa konečne správať tak ako som to chcel ja.

Podotýkam so všetkou pokorou. Vždy som ďakoval za všetko čo som mal. A hlavne vždy som bol hrdý a som hrdý na to, že tam kam som sa dostal, dostal som sa bez toho aby som potreboval akúkoľvek protekciu. Aby som potreboval akékoľvek známosti. Vždy som si všetko vypracoval svojou tvrdou prácou. Nemal som a nemám problém pracovať aj 16 hodín denne keď viem, že to má zmysel a vidím, že sa tým posúvam k splneniu svojich snov a svojich cieľov. A viete čo to sú? Nie. Žiadne materiálne veci, žiadne Mercedesy, žiadne Bavoráky, žiadne ajfony, mekbooky. Mojim snom je mať toľko času, aby som ho mohol venovať ľudom, na ktorých mi záleží. Aby som im mohol robiť radosť. Viete prečo? Pretože mojou základnou životnou hodnotou je LÁSKA. Skúšali ste si niekedy robiť taký test? Ako zistiť svoje základné životné hodnoty? Tak raz si ho spolu urobíme. Je súčasťou nášho projektu na ktorom pracujeme. Mne tento test vyšiel takto: 1. Láska, 2. Rodina, 3. Šťastie, 4. Zdravie, 5. Pomáhanie iným, 6. Sex, 7. Peniaze. Ďalej si to presne nepamätám, ale týchto prvých 7 sa mi vrylo do pamäte. A toto sú hodnoty podľa ktorých žijem. Vždy som si myslel, že peniaze sú vysoko a sú až na 7 mieste. Rovnako sex je pre mňa menej dôležitý ako ďalšie hodnoty.

Takže stojím tu pred vami nahý a hovorím: KTO JE BEZ VINY, NECH HODÍ KAMEŇOM.