Hit tohtoročnej a asi aj minuloročnej blogerskej sezóny sa volá „Sebeláska“, alebo napísané vznešene po anglicky „Selflove“. Znie to tak krásne. Zastávam jeden názor, ktorý nemá nič spoločné s veľkým egom prípadne s narcizmom. Miluj najprv seba a až potom miluj svoje okolie. Alebo JA som vždy na prvom mieste. Samozrejme, že som aj keď to nebolo vždy takto, ale viac sa dočítate v druhej časti mojej knihy „My Spartan Race – Do hĺbky duše“, tam to všetko rozoberám úplne podrobne. Človek sa vyvíja a s ním sa vyvíjajú aj jeho životné hodnoty, ktoré sú viacmenej rovnaké, no rebríček ako vysoko sa tá ktorá nachádza je niečo čo si upravujeme.

Pre mňa bola kedysi najvyššou životnou hodnotou pomáhanie iným. Vážil som si iných ľudí viac ako sám seba. Možno to súviselo aj so šikanou s ktorou som sa stretol na strednej škole, ale veľmi dlhý čas som sa viac zaujímal o šťastie iných ako o to svoje. Ako to celé dopadlo? Až tak ďaleko, že som si jedného dňa povedal DOSŤ. Ty si ten od ktorého sa má odvíjať celý Tvoj život. Ty si ten, okolo ktorého sa má točiť Tvoj vesmír. Si taký aký si. Áno rád pomáhaš ľuďom, ale začni v prvom rade myslieť sám na seba. Pozri sa do zrkadla a povedz si „Som krásna božská bytosť a všetko po čom túžim a chcem som schopný dosiahnuť“. Myslím, že to bolo koncom roku 2007 takže pred viac ako desiatimi rokmi. Krásne okrúhle číslo. Čiže pred desiatimi rokmi sa začala moja cesta sebelásky. Ako to divne znie však. Chlap hovorí o sebeláske. Veď my chlapi nikdy nehovoríme o svojich citoch a pocitoch. To je predsa také ženské. Ja ako pravidelný plavec proti prúdu (vlastne s davom idem vždy asi len na pretekoch, pretože tam to máme vyznačené), som s tým úplne v pohode. A čo vy?

Takže toľko obzretie do minulosti a k tomu, ako sa k sebeláske dostal Róbert. Práve nedávno som nad tým rozmýšľal, nad tým ako som sa prijal. Ako som si povedal, že som aký som a uvedomil som si, že som skĺzol (ďakujem za to) od sebelásky k sebeklamu. Vysvetlím. Sebeláska je skvelá, začať milovať sám seba je úžasné, no je to len prvý krok. Prijať sa, pozrieť sa na seba a povedať si „áno taký som a takého sa milujem, toto sú moje silné a toto sú moje slabé stránky“. A tam nastal ten zlom. Namiesto toho, aby som začal na sebe pracovať po duševnej, alebo fyzickej stránke som si hovoril „taký som a takého sa milujem“. Takže namiesto reálnej a triezvej lásky som začal používať VÝHOVORKY a odklonil som sa od sebelásky k sebeklamu. Až do momentu, keď som sa na seba znova pozrel triezvimy očami (v tom čase som alkohol nepil) a vydal som sa na dráhu človeka, ktorý so sebou chce niečo robiť. Nielen po psychickej stránke a duševnom raste, ale aj po stránke zdravotnej, športovej a výzorovej. Nikdy pre mňa nebolo najdôležitejšie vyzerať ako nejaký vysekaný „MachoMan“, no vždy som sa chcel cítiť výborne. Byť zdravý, byť usmievavý, tak aby moje telo bolo schopné odvádzať nadštandardné výkony.

A čuduj sa svete začali sa diať zázraky. Stále som si hovoril, že „som aký som“, ALE zároveň som sa pustil do akcie. Radikálne som zmenil svoje stravovacie návyky, začal som športovať, začal som sa zaujímať o to aké palivo dávam svojmu telu. Čo je pre neho dobré a čo menej. Samozrejme, že som fungoval systémom pokus-omyl, alebo pokus-úspech, no reálne výsledky sa začali dostavovať. Z frázy „milujem svojich 91kíl“ som sa odstal k „milujem svojich 77kíl“. Áno nie je to o ručičke na Váhe, pretože tiež to v tej chvíli nebol ideálny stav, no mal som dobrý pocit hlavne z toho, že pre seba niečo robím. Cítil som sa skvele a začal som pracovať na ďalšom raste a progrese. Teraz mám 81kg a milujem každé jedno, pretože viem, že drvivú väčšinu váhy tvoria svaly (jasné aj voda a kosti), ale už to nie je 25kg tuku ako kedysi, ale len 7. Paráda, MILUJEM SA a MILUJEM progres.

Takže na záver dodám. Milujme sa takí akí sme. No veľmi pozorne sledujme to, aby sme neskĺzli od sebelásky k sebeklamu. Pretože sa ľahko môže stať, že zo slov o milovaní samého seba, alebo samej seba sa stanú VÝHOVORKY a v konečnom dôsledku sa všetko vráti ako bumerang. A hlavne, milujme sa preto, lebo to chceme my, nie preto, že to hovorí naše okolie, pretože vonkajšia motivácia je ako smrad, ľahko vyprchá. Majte krásny deň plný LÁSKY.

PS: Žiadna krásna duša predsa nechce žiť v chlieve…