Samotný názov tohto blogu hovorí sám za seba. Dva týždne pred mojím ostrým štartom sezóny Spartan Race 2017, nás organizátori na FacebookuInstagrame kŕmili fotografiami, ktoré boli asi v tomto duchu:

Vo všetkých diskusiách sa riešili dve základné otázky. Prvou bola „Čo si máme obliecť?“ a druhou „Bude plazenie vo vode ako minulý rok?“. Ja som sa tým nejako špeciálne nezaoberal. Povedal som si, že „Všetko je ako je a nijak inak“ a o tom čo si oblečiem sa rozhodnem v den štartu. Navyše sme boli viac ako týždeň na Slovensku a ja som si vzal zo zatepleného oblečenia len vrchnú vrstu, takže som ani nemal veľmi veľa možností na výber.

Do Kout sme z Košíc cestovali deň vopred. Ubytovaní sme boli asi 30 km od miesta určenia a tam nás privítala veľmi krásna príroda. Kokrétne sme boli v penzióne Králičák, rovno pod svahom zjazdovky, ktorý je veľmi krásny. A čo nás ešte privítalo? 10cm vrstva snehu. Trošku som začal byť nervózny, ale nejako špeciálne som to neriešil. Už som chcel byť na štarte. Moje pocity boli asi v tomto duchu: SAKRA UŽ MA PUSTITE NA TRAŤ.

Keďže sme boli týždeň na Slovensku a riešili sme rôzne záležitosti, tak som si veľa času na trénovanie nenechal, ale veď týždeň pred pretekmi to má byť už len o ľahkej príprave. Tomu som neprikladal veľký význam. Večer som si dal dobrú meditáciu a pripravil som sa hlavne po psychickej stránke, pretože som si myslel, že „viem do čoho idem“. Ako len som sa veľmi mýlil.

Ráno nás privítalo nádherné počasie bez mráčika so 6 stupňami. To rozhodlo, že som si na seba vzal len kompresné tričko a dres mojej novej SRTG Praha. Dole klasika kompresné kraťasy, kompresné podkolienky a boty do terénu.

10:30 a úspešne odštartované. Hneď na úvod mi bolo jasné, že moje „obavy“ z rovnakej trate ako vlani sa nepotvrdili, pretože sme sa vybrali opačným smerom ako minulý rok. Po pneumatikách a O-U-T prekážke prišlo prvé stúpanie, ktoré bolo pre Kouty ako stvorené. Hore po asi 800m nasledovala pekná nová prekážka OUOU (Over, Under, Over, Under), čo znamené preskočenie a podlezenie steny. Je to tu prvý kontakt so snehom, ale slniečko svietilo a bolo príjemne teplo (5 stupňov).  Nasledoval memory test, balančná doska a dlhý bežecký úsek predelný prekážkou na preskok „2x Hurdle“. Celý tento úsek som poctivo bežal, bola to rovinka s mierným stúpaním a klesaním. Cítil som sa veľmi dobre, čo bolo potešujúce.

Následne sme sa dostali do ďalšieho úseku prudko stúpajúceho v polovici ktorého bola 2,5 metrová stena na preskok. Trošku náročnejšia lebo preskok bol naklonený do kopca, ale poďme ďalej. Úplne hore ďalšia novinka, ktorá sa anglicky volá Walker Walk, ja by som to nazval „Skackanie zajačikov“. Na nohy sme si dali tesnú gumu a úlohou bolo preskackať kolečko na ktorom boli dve nízke steny na preskok. Hmmm skákať cez steny je pohoda ale s nohami spolu? Prvú som dal technikou hlava napred – pohodaaaa, ale pri skákaní ďalej som si všimol, že chalan za mnou išiel technikou – vyskočil si na to, sadol si a prehupol sa. Ja som ho chcel napodobniť. Prvá polovica techniky bola super, len som akosi nedomyslel ten „preskok“ tak som šiel chrbtom k zemi. Foto z toho bude parádne, lebo ma fotograf vychytal.

Mám za sebou hodinku. Ďalšiu pasáž pretekov som si vyplnil ďalším stúpaním, zabudol som dodať, že tam hore bol sneh až po kolená, ale bolo teplo. Trať sa mi zdala byť trošku povedomá. A v momente, keď som vyšliapal úplne hore mi to došlo „Veď som šiel v protismere, oproti minulému roku“. Hore A Cargo (nezachytené z jednej strany), ide sa ďalej. A teraz teda prudko dole. Uvidíme ako sú na tom kolená. Po asi 400m rýchleho zbehu som pekne na to svoje ľavé padol, našťastie do snehu. Takže bežím ďalej. Cestou obieham bežcov, ktorí štartovali v 10:00 a aj skupinku SRTG Praha. Celkom ma to povzbudilo, pretože minulý rok som bol skôr predbiehaný. Došiel som k prekážke Slack Line – taká balačná doska z natiahnutého lana. Ide sa ďalej. zatiaľ bez „burpee“ zárezu. Teraz nasledoval prudký kopec dole. Celý zasnežený, takže som dostal dobrý nápad sa „posánkovať“ na svojej prdeli. Len som musel dávať pozor, aby som dole zabrzdil. Za sebou som mal asi 6-7km. Neviem to presne. Opäť zbeh dole kopcom, predelený prekážkou „Memory Recall“, už zdiaľky som kričal svoj kód a bežím ďalej bez zdržania. Po zbehnutí dole nasledoval Ivertná stena. Po jej prelezení a trošku pobrodení sa blatom som sa pozrel na svoj dres a vravím si „akosi som málo špinavý“. Hneď som vytriezvel, keď som došiel k lanu za ktorým so videl plazenie v blate pod ostnáčom. Lano aj ostnáč mám za sebou (stále bez burpees). Prekážka Herkules (vytiahnutie ťažkého vreca do výšky na kladke) bola v pohode aj keď laná už boli značne namáčné od bahna. Ide sa ďalej. Ak čakáte na prekážku nosenie piesku, tak som dobehol práve k nej. Bez rozmýšľania som si dal vrece na chrbát a poď ho do zjazdovky.

Bez zastávky a zaváhania som to prešiel. A keď som sa pri občerstvovačke opýtal, koľko máme do cieľa, tak mi povedali „Keď budeš celý čas bežať, tak pol hodiny“. Pozrel som sa na čas – akurát som mal za sebou dve hodiny. Pozitívne prekvapenie nasledovalo ešte pozitívnejšie vytriezvenie, pretože po oštepe som si prvýkrát zaskákal angličáky. Poďme hore zjazdovkou, veď sme tam ešte neboli. Teraz nasledovalo dosť prudké stúpanie, ktoré kopírovalo minuloročné. Len vtedy nebol nikde sneh. Hore Tricepsbar. A už len dole kopcom. Zase som asi dvakrát padol na riť, ale naberal som rýchlosť, veď som šípil, že už ma čaká len kúpanie vo vode. Prešiel som ACargo sieť big, potom klasickú Cargo a šup sa okúpať. Voda teda bola dosť studená. asi 500m úsek bol doplnený o dve prekážky. Podlezenie steny (bez namočenia do vody to nešlo) a ostnatým drôtom (okolo tohto sa na facebooku rozprúdila vášnivá debata). Musím povedať, že som si to celkom užil. Ešte tesne pred touto prekážkou som sa celý namočil, lebo som sa šmykol na kameni.

Vyliezol som do cieľovej rovinky – Slip Wall je jednoduchá. Nasledovali angličáky po Spartan Rigu, nová prekážka Olympus, ktorú som nezvládol. Preleznenie vysokej prekážky Stairway to Sparta, preskok a sme doma.

Čas 3:19, čo je oproti minulému roku o viac ako hodinu menej na potešil a prekvapil.  Prekvapil aj Paťku, ktorá náhodou vymákla v cieli. Čo sa týka organizácie, tak musím maximalizovať prácu všetkých, pretože pri takýchto podmienkach pripraviť takto kvalitné preteky je úžasné. Všetci majú moju úctu, poklonu, rešpek, všetko čo len chcete. Po týchto pretekoch môžem hrdo povedať, že „My Spartan Race“ už nie je len moja cesta Spartan pretekmi, ale už sa z nej stáva aj „My Spartan Komunity“.

Ešte raz veľké poďakovanie a všetkým. Preteky som si užil od prvého do posledného momentu. Vrátane hecovačiek pred pretekmi 🙂