Dnes je to myslím štvrtý deň čo sa nachádzam v keto stravovaní a rád by som sa s Vami všetkými podelil o moje poznatky a to ako sa cítim, čo s keto ďalej plánujem a tak ďalej. Ako som už písal v predchádzajúcom článku. Mojím „ketocieľom“ nie je schudnúť. Moja váha mi veľmi vyhovuje a som s ňou spokojný. Mojím cieľom je, aby si moje telo navyklo na využívanie tukových zásob ako zdroj energie. Každý človek je samozrejme individualita a každý človek funuje (psychicky) inak. Schválne píšem psychicky, lebo fyzika má pre všetkých rovnaké zákony.

Aj z pretekov v minulosti viem, že keď telo prechádza po spotrebovaní zásob cukru na spotrebu tukov tak sú s tým spojené určité stavy. Veľa ľudí tieto stavy považuje za „krízu“ a tak prvé čo urobí do seba práskne rýchle cukry, gély a podobné voloviny. Krátkodobý placebo efekt. Ja som si povedal, že svoje telo a svoju hlavu pripravím nielen kondične na preteky Ultra Beast, ale aj takto psychicky. Pamätáte na heslo „Polovicu závodu beží Vaše telo a druhú polovicu hlava“? No jasan. Všetko čo teraz čítate je mojou psychickou prípravou na preteky. Fyzicky už toho teraz veľa nenatrénujem, ale psychiku môžem ladiť do posledného dňa a to aj robím. Ale poďme k samotným tréningom. Telo je nastavené tak, že primárnym zdrojom energie ne glykogén (cukor), ktorý je uložený vo svaloch. Počas aerobnej športovej aktivity sa približne po 45 minútach zapojí do procesu pálenie tukov, ako dodatočný zdroj energie. Nakoľko ma čaká niekoľkohodinový pretek, tak je úplne jasné, že po pár hodinách bude moje telo fungovať  hlavne z energetických zásob tukov (to je super nie?). Ale odbehol som.

Moje telo je krásne nastavené ako hodinky. Počas prvého dňa „ketotréningu“ mi uvedené „stavy“ prišli zhruba po 43 minútach veľmi aktívneho behu v kopcoch. Potenie a s ním spojené odvodňovanie bolo omnoho intenzívnejšie ako pri tréningoch predým. Doslova sa zo mňa pot lial. Počas ďalšieho dňa sa situácia zopakovala, telo pálilo posledné zvyšky glykogénu v tele a „kríza“ sa dostavila po 24 minútach. Stačilo to prečkať do 28 minúty a potom som sa akoby prepol. Žiadny náznak krízy. V ten deň som bežal na bežiacom páse. Dal som si hodinu s tým, že som mal nastavené 15% sklon pri rýchlosti 7-8km / hodina. Povedal som si, „sakra ono to fakt funguje“. Aktuálne držím príjem sacharidov pod 20g a pijem cca 3 litre vody denne. Medzitým mi váhla klesla o 2kg, čo opakujem vôbec neriešim pretože cieľom nie je redukcia váhy a z 90% sa jedná o vodu, ktorú som vypotil, ale aby ste mali informáciu aj tohto charakteru.

Mojím plánom a cieľom je dva dni pred pretekmi telo poriadne „zacukriť“. Predstavujete si teraz, že to seba tlačím kocky bieleho cukru? Alebo aspoň „zdravého kokosového“? Nie nie. Zacukriť znamená prijať toľko sacharidov, aby ich telo dokázalo vo veľkom množstve uložiť vo forme glykogénu do svalov. A prečo to vlastne celé robím? Mám rád vetu „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Takže AROO priatelia a vidíme sa vo Valčianskej.