Také pekné slovo. Minimalizmus. Čo to vlastne znamená a čo sa za tým skrýva. A viete, že ani sám neviem? Ale to je jedno. Jeden veľmi múdry človek v minulosti povedal „Viem, že nič neviem“, tuším to bol Sokrates, ale čo ja viem? Dôležité je, že si pamätám ten výrok a nie jeho autora. Veď podľa čoho by som sa pokorne riadil? Vyjadrením mena „Sokrates“ alebo uvedeným výrokom. Takže ešte raz Minimalizmus.

Pochádzam zo skromnej rodiny, ale myslím že to som už písal. Nie, žeby sme niekedy nemali čo jesť, to sa nám nestalo a ďakujem za to mojím rodičom, ale nebol som nikdy vychovávaný k tomu, aby som zbytočne niečim plytval, alebo míňal peniaze na hlúposti, ktoré som ani nepotreboval. Až dospelosť, zodpovednosť samého za seba, úspechy spojené s vyšším prísunom peňazí ma nakazili mamonárstvom. Nakazili ma tým, že som začal míňať peniaze aj na to čo som nepotreboval. Vždy som si to dokázal nejako obhájiť, ale vždy som myslel aj na to odkiaľ som vyšiel a pomáhal som a stále aj pomáham tým, ktorí to potrebujú.

Či už sú to rôzne chartatívne zbierky, alebo predajcovia notebene a podobných novín na ulici, svetluška, narcis a mohol by som písať ďalej. Nie nechcem sa tým chváliť, možno len poukázať na to, že každý z nás sa môže zapojiť a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Pred určitým časom sa začalo moje mamonárske myslenie otáčať. Paradoxne v čase keď som ešte zvýšil svoje mesačné príjmy. Keď sa na to pozerám teraz s odstupom času, tak posledná kvapka, ktorá mi úplne otočila pohľad a bola takým štartérom na ceste za redukovaním hmotných statkov bolo, keď som si rozbil iPhone. Moja prvá myšlienka bola „Tak a teraz budeš bez telefónu, veď doma aj tak jeden máte a teraz budete spolu pracovať, tak načo sú Vám dva“.  Hej, najjednoduchšie bolo sadnúť do auta a ísť si kúpiť nový telefón, ale ja som si povedal: NIE!!!! Ak na konci roka urobíš odpočet toho, čo si si stanovil ako ciele a budeš môcť povedať, že všetko čo si chcel si splnil, tak sa telefónom odmeň, ale inak máš smolu chlape.

Nemusíte mať obavy, že by som teraz začal zbesilo ničiť, alebo rozpredávať všetky veci čo máme doma – ale nie je to úplne zlá myšlienka – no taká ďalšia lastovička bola, keď som upratoval garáž a našiel som kopec, KOOOOPEC vecí, ktoré sme kúpili a založili, bez toho aby sa používali. Apple TV, dévedéčka… a neviem čo ešte. Fakt je toho veľa. Čo sa týka oblečenia alebo doplnkov, hej mal som obdovie, keď som sa pozeral na „značkové“ veci a kupoval si ich, našťastie nikdy som nebol v tomto mamonár. Mám rád funkčné veci, no aj tak sa mi v šatníku objavili košele Lagerfeld, Rapl Lauren, CK a neviem ešte aké (najradšej som kupoval veci vo výpredajoch, hlavne po čase strávenom v USA, kde sú ceny obdobných tovarov štvrtinové). Aj toto obdobie už mám tiež dávno za sebou. Teraz nosím najradšej No Name rifle a biele tričká. Radšej si kúpim kvalitné športové oblečenie, ale aj tam sa pozerám viac na funkčnosť ako na značku.

A čo je vlastne zymslom tohto článku? A prečo je k nemu taká divná fotka, že „Nutella“? V poslednej dobe som sledoval veľa dokumentov o zemi. Našej matičke najviac škodí neúnosná nadproduktivita, ktorej vládne nadspotreba. Ak by sa ľudia začali viac pozerať na to, koľko v skutočnosti potrebujem, tak by sme tým pomohli nám, ďalším generáciám a taktiež našej zemičke. Takto musíme čakať kým sa s nami vysporiada ona sama.

Ja som si dal záväzok, že si vždy pred kúpou čohokoľvek položím otázku: CHCEM TO ALEBO TO POTREBUJEM? Naposledy som si ju položil keď sme si chceli vymeniť auto za väčšie. A ostali sme pri našom malom Aygo. 🙂

PS: keď to tak píšem pozerám sa na svoje Apple Watch a dávam si otázku. Potrebujem ICH? Tak sa pýtam, kto z Vás ich chce? :))), lebo ja ich už asi nepotrebujem, všetko čo som od nich potreboval mi za ten rok dali a som im za to vďačný.